2,3,4. júla  2010

Ktorá sa uskutoční v Tvrdošovciach , na dolnej ulici v pamätnom dome.

Každého srdečne očakávame s pestrým a bohatým programom.

24.4.2010 v sobotu

Košikárstvo, drevorezbárstvo, pečenie v peci….

PROGRAM: veľkonočné pôstne hry, výrobky z prútia, drevorezbárstvo, maľovanie veľkonočných vajíčok, ochutnávka tradičných jedál, tradičné hry…

Podľa zákona č. 295/2003 Z. z. O daniach z príjmov môžete ako platiteľ dane z príjmu rozhodnúť, kam pôjdu 2% Vami zaplatenej dane. Záleží len na Vás, či pôjdu do štátneho rozpočtu alebo nimi podporíte

Občianske združenie Živé tradície

Vopred Vám ďakujeme

vyhlasenie_2perc_2012

Maľovanie na sklo, servítková technika…………..

Jedná sa o močiarnu rastlinu, ktorú poznáme aj pod menom rákos, tŕstie, alebo šáchor a vďaka svojim vlastnostiam si našla miesto i v ľudovej výrobe. Pálka sa v minulosti používala najmä na pokrývanie striech (dnes ich môžeme vidieť len ojedinele), utesňovali sa s ňou medzery drevených vedier a vyhotovovali rohože.
Dnes sa táto močiarna rastlina uplatňuje v ľudovo-umeleckej tvorbe, kde sa spracúva najmä tkaním alebo oplietaním. Technika spôsobu vyhotovenia je závislá od kvality materiálu a od druhu výrobku. Jedinečné vlastnosti tejto suroviny vyniknú na veľkých taškách, podložkách (ľahko sa udržiavajú, znesú aj vlhko a majú dlhú trvácnosť), prestieraniach, košíkoch a iných úžitkových predmetoch.
Predstavujeme Vám práce pani Terézie Forró, ktorá sa tejto činnosti venuje mnoho rokov a svoje poznatky rada odovzdáva aj mladším generáciám.

Tuhé listy, do ktorých je zavinutý kukuricný klas, poskytujú na pletenie a viazanie mimoriadne pekný a napriek krátkym rozmerom použitelný materiál, ktorý sa okrem toho vyznačuje aj veľkou odolnosťou. Vonkajšie listy sú pomerne pevné, sivozelenej farby. Zbierajú sa pri lámaní kukurice. Svetlé listy, tzv. “perá”, ktoré tvoria vrstvu najbližšiu klasu, uvolnia sa až po jeho vyschnutí. Sú síce pevné, ale dajú sa najlepšie spracovat. Listy zo strednej vrstvy majú aj strednú kvalitu a farbu. Strednú a jemnejšiu vrstvu treba hladat tam, kde sa kukurica oddeluje z klasu. Šúpolie potom naširoko rozložené sušíme na slnku, aby si ponechalo svoju peknú farbu. Scerneté listy sa musia hned odstránit. Vysušené šúpolie si rozdelíme podľa hrúbky a farby. Dá sa dlhodobo uskladnovať, ak ho uložíme vo vreckách na suchom vzdušnom mieste. Predtým, ako začneneme so šúpolím pracovať, namočíme ho do teplej vody a také množstvo, koľko spracujeme za hodinu. Za krátky čas sa šúpolie stáva mäkké, ohybné a dobre sa s ním pracuje. Poriadne z neho vytlačíme vodu a do použitia ho prikryjeme vlhkým uterákom. Nespotrebované mokré šúpolie môžeme opät rozložiť a usušit. Na jednoducho pletené výrobky sú vhodné všetky druhy šúpolia, na pletenie vrkočov z viacerých pramenov skôr jemnejšie listy. Zaciatok a koniec šúpolia treba nakrátko zastrihnút a list po dlžke roztrhnút na tri až štyri prúžky. Hrubšie listy trháme na tenšie prúžky ako tenké. Krátky list šúpolia nedovoluje dlhé spletenie (dlžka max. 20 až 30 cm), preto sa pri výrobe predmetov zo šúpolia používa najcastejšie viazacia technika.

Výrobky z prútia predstavujú značnú časť remeselníckej činnosti južného Slovenska. Azda ani neexistuje obec, kde by aspoň jeden, či dvaja zo starších obyvateľov neovládali základy tejto techniky. Kedysi patrilo vyhotovenie košíkov a iných úžitkových predmetov k pravidelným činnostiam počas zimného obdobia, kedy polia, či lúky neposkytovali toľko práce. Dnes prežíva opäť svoju renesanciu (trochu v inej podobe), veď prútie sa stáva nielen funkčným, ale najmä estetickým doplnkom pri zariaďovaní interiérov.
K dôležitým vlastnostiam patrí aj ekologickosť a relatívne ľahká dostupnosť. Stačí sa „len“ naučiť, ako na to!
Ilustráciou Vám poslúžia prútené predmety z dielne Vincenta Bujáka, Štefana Száraza, Gabriela Navratila a Júliusa Csányiho. Vo voľnom čase sa im venujú aj Štefan Dózsa, Arpád Tanka, Imrich Vanya a Jozef Vanya. Márne by ste však hľadali rovnaký kus, pretože každé dielo je jedinečné a obsahuje „rukopis“ autora. Skúsení v remesle už z diaľky rozoznajú ten-ktorý kus, pretože sa líšia farbou, spôsobom vypracovania, zdobením a podobne.

Technológia vitráže je stará už mnoho storočí. Po objavení skla v 3. tisícročí pred Kristom sa remeselníci naučili sklo farbiť a tvarovať (dokazujú to vykopávky z Egypta a Sírie). V 1. storočí n. l. remeselníci vyrobili prvé ploché tabule, ktoré boli použité prvýkrát ako okná. To dalo základ zasklievaniu do olova – vitrážam. Doba spracovania skla do obrazov získala najväčší rozkvet v stredovekom Taliansku, o čom svedčia i dnes najmä kostoly a historické budovy. Na Slovensku história sklárstva siaha do pol. 14. stor. (Sklené Teplice), odkedy sa výroba skla začala najprv výrobou sklených tabúľ, neskôr úžitkovými predmetmi.
Vitráže si v súčasnosti získavajú čoraz väčšiu obľubu, preto sa touto krásnou technikou zaoberajú i v tých lokalitách, ktoré sa nemôžu pýšiť sklárskou minulosťou. Južné Slovensko je tomu príkladom.
Nasledovné ukážky vyhotovil mladý remeselník Tomáš Szabó, ktorý tento odbor nedávno vyštudoval na súkromnej škole v Kolárove. Venuje sa klasickej vitráži (jej technologický základ spočíva v olovených lištách, ktoré spájajú jednotlivé kúsky farebného skla), ale najmä technológii Tiffany (technologicky je riešená tak, že hrany skla sa obalia kovovou páskou a pospájkujú). Tento spôsob umožňuje zložitejšie farebné kombinácie, lebo prechody medzi jednotlivými farebnými kúskami skla sú jemnejšie.

Fúkanie je klasická sklárska technika pre ručné, alebo strojové spracovanie skloviny. Princípom je prichytenie viskóznej skloviny na rúrku do ktorej je tlačený vzduch. Tento na konci rúrky vytvorí bublinu . Súčasným tlačením vzduchu a otáčaním rúrky sa sklovina (bublina) udržiava osovo vycentrovaná. Strojovo sa takto vyrábajú napr. žiarovky (žiarovkové banky), fľaše, poháre a pod. Ručným fúkaním sa vytvárajú hlavne duté umelecké predmety, poháre, karafy, chemické sklo (banky, chladiče) a pod.
Originalita každého kusu tkvie predovšetkým v majstrovsky zvládnutej technike, lebo len tak sa dá tvarovať tento krásny, ale krehký materiál. Fantáziám sa medze nekladú…
Igor Marinčič je jedným z mála na južnom Slovensku, ktorý sa tomu venuje i vo voľnom čase.